Aconcagua - 6959 m. - naozajstná hora, niečo pre náročnejších, v Amerike najvyššia, zároveň však najbezpečnejšia - infraštruktúrou, množstvom ludí, vybudovanými tábormi - len 30 km od najfrekventovanejšej cesty medzi Argentínou a Chile. Vyžaduje samostatný prístup aj foto. Práve preto 11/10.

NP Huerquehue - skutočná perla oblasti Lake district v Chile, podobný parku Lanin v Argentíne. Husté zelené Araukáriové lesy so zvláštnymi araukáriami a borovicami s hrubými bielymi pňami, lagúny so smaragdovou vodou, výhlady na dymiaci vulkán Villarika. Vhodné na 1-2 dni, oplatí sa ísť aj na jedno poobede, aspoň po prvú hornú lagúnu, kde rastú araukárie - prevýšenie je asi 600-800 výškových metrov. Autobus firmy JAC z Pucónu ide 6-7 krát denne, cesta trvá asi 1 hodinu, stojí priamo pred vstupom do parku pri spodnej lagúne. Je viac turistických trás, možnosť okruhu, prípadne prechodu, výstupy na kopce nad lagúnou. Vstup stojí 7 US$, s kempingom viac. Viz foto, mapa. 9/10 pokial ste v araukáriovom lese neboli.

NP Alerce Andino - východne od Puerto Montt v Chile, možnosť vidieť posledné zbytky alercových lesov (podobné sekvojám). Les je velmi hustý a koruny sa strácajú v nebi, nájsť alerce chvílu trvá. Autobus z Puerto Montt chodí do dediny Lenca 5-6 krát denne (prvý o 8,00) - do oblasti Chaica. Vstup do parku je cca 7-8 km od cesty, šanca, že vás niekto zvezie je skôr poobede, rangeri nedochádzajú denne, nespoliehať sa, že vás ráno zoberie, keď pôjde do roboty. A od vstupu je prvý Alerce 3 km, lagúna 5,5 od vstupu a horná ďalšie 4 km, teda hodne šlapania, z toho 15 km nepríťažlivým údolím, čo je  námaha na zváženie. V Argentíne sú možno dostupnejšie (NP Los Alerces), navyše tu tie najvyššie alerce sú v hĺbke lesa. Počasie je studenšie, lagúny tak nelákajú na kúpanie, hrozba dažďu je dosť reálna, prechod od hornej lagúny (Triangulare) do severnej časti by bol velmi divokými skalnými stenami. Chodník inak kvalitný, stále rovno, zbytočne neodbočovať, nie je ale značený. Vstupné 2 US$. Viz foto, mapa. 4/10 za tú námahu aj pri peknom počasí.

NP Puyehue - sa nachádza v IX. regióne Chile, ja som bol v časti s rovnomennou sopkou, na ktorej som nocoval. Počasie hodne nestabilné, časté zrážky i viackrát denne, velmi vlhko a relatívne chladnejšie. Poplatok je  14 U$, možno si najať kone pri vstupe (aj na sopku alebo k termálnym prameňom, čo je asi 20 km). Refugio pod sopkou cca 3,5 h pešo (900 m výškových), sopka ďalších 900, terén - vlhký les, potom suť, v kráteri je sneh. Chodník spočiatku značený červenými kolíkmi, potom len chodník, treba mu veriť, na suti doporučujem ísť od tyče ku tyči a predkopávať. V hustej hmle, ktorá môže nastať za pár minút, potom v spleti stôp a podkov dole netrafíte!! Výhlad zhora je úžasný, ráno po studenej veternej noci s kráterom na meter za chrbtom je prekrásne. Doprava môže byť problematická, cezhraničné busy do/z Argentíny alebo stop, možno i lokálne busy, velmi vhodné ako zástavka cestou z Argentíny (Bariloche). Voda sa pri refugiu ťažko hladá, zoberte si zásoby,  pešo k termálnym prameňom je ďaleko, návrat najskôr tou istou cestou. Viz foto, mapa. 8/10 keď vydržíte až do rána.

Vale Encanto - príjemná archeologická lokalita severne od Santiaga, v tieni stromov medzi kvitnúcimi kaktusmi sú petroglyfy, niekedy ťažšie identifikovatelné, niekedy stačí nájsť len ten správny uhol pohladu. Ja som tam bol predobedom, čo nie je údajne najvhodnejšia doba, väčšina sa ale vidieť dá. Doprava tam - na odbočke vás vyhodí i dialkový autobus - smer Santiago z Ovalle resp.z La Sereny, potom 4-5 km pešo, väčšia šanca, že vás niekto zvezie je poobede. Späť - ak je autobus volný - vás zoberie, aj dialkový. Jedlo sa nepredáva a voda je pochybná. Socos Termas neďaleko smerom od údolia je obyčajný hotel s bazénom s jemne minerálnou, nie moc teplou vodou za 7 US$ - aj keď v príjemnom prostredí (LP). Vstupné do Vale Encanto je 1 US$. Viz foto. 6/10 pre Valle Ecanto, keď sa vyhnete zbytočnému šlapaniu.

Villarica vn. - prekrásna a lahko dostupná činná sopka pri Temucu v Chile, kde môžete pozorovať erupcie lávy v kráteri. Od Puconu na nástup pod lanovkou nie je problém trafiť, je to ale ozaj daleko, min. 15 km. Asi v polovici je vstup s rangerom, ktorý tam chodí denne  na siedmu, určite jedného - dvoch zoberie, inak taxík stojí 10 US$ k vstupu, k lanovke neviem, ale osobné auto sa tam dostane tiež. Lanovka väčšinou chodí, ludí tam je ozaj dosť, včetne detí - tolko k náročnosti. Záverečných 600 výškových je však serpentínami v relatívne bezpečnom, na slnku sa topiacom snehu, serpentínami, preto treba skôr cepín - mačky nepomôžu, keď sa už človek šmykne. Nočný výstup by nebol problém, cesta ide prakticky priamo nahor, od výstupu lanovky ďalej kamenistým žlabom dolava, a potom snehom priamo hore. Zostup je velmi rýchly, po snehu po zadku vo vyšmýkaných toboganoch a suťou raz-dva dole. Pozor, lanoviek je viac, nástup je od tej za velkým bufetom cca 500 m po ceste za zákrutou. Cesta nahor cca 4 h, zostup 1 h, vstupné do parku 6 US$. Viz foto. A hore? To treba zažiť 9/10.

NP Lircay - údajne najlepší  jednodňový trek medzi Santiagom a Temucom, v každom prípade jednodňová zastávka je velmi pekná, napriek teplému, viac tatransko - alpskému výzoru miesto nadmernej exotiky sopiek, a nie zrovna krátkej ceste na Enladrillado, kde však nocovať môže byť velmi príjemným zážitkom. Do parku ide cca 6-7 autobusov denne, prvý o siedmej, cesta trvá asi 1,5 hodiny, autobus stojí pred kempom, kde možno odložiť veci, cca 2 km  ďalej je skutočný vstup do parku. Odtial na plošinu Enladrillado je asi 10 km pekným lesom, chodník je chabo značený, odbočka je však zretelne vyznačená, inak stále po hlavnej. Z hora je úchvatný výhlad na dolinu a vn. Descabezado.  Späť možno ísť druhou cestou, okolo odbočky k lagúne, cesta je však dlhšia ako sa zdá.  Vstupné je 6 US$. Viz foto, mapa. Za podobným netreba chodiť až do Južnej Ameriky 7/10.

Iquique-mesto ako prenesené  z Maroka, na úzkom pruhu pobrežia Atacamy, za poslednou prašnou ulicou sa nachádza obrovská piesková duna a za ňou sa dvíha 600 m terasa. Mesto s úžasnou scenériou a atmosférou, krásnymi plážami s 2-3 metrovými vlnami. Pamiatky v okolí možno navštíviť cez agentúru, ceny neviem (viz LP), už pri dvoch je však určite porovnatelný prenájom auta na jeden deň, ako sme to urobili my a vo velkej pohode navštívili tieto pamiatky. Problém je, že najlacnejšie autá sú na dlhú dobu požičané alebo rezervované!! - nielen tu, ale aj v ostatným mestách. Keď spravíte všetky tri lokality - 8/10.
Humberstone - jedno z mnohých ťažiarskych, vzorových miest v severnom Chile, ktoré po zastavení ťažby čílskeho liadku leží opustené s domami a infrašturkúrou. Lahko prístupné, leží priamo na odbočke z Panamericany do Iquique, asi 500 m od tejto odbočky, doprava možná akýmkolvek autobusom do/z Iquique, ktorý má volné. Zástavka na 2-3 hodinky, niečo viac aj s rafinérkou Santa Laura na druhej strane cesty, tá je asi 1,5 km od odbočky. Atmosféra divokého západu a neludské podmienky absolútne nehostinnej púšte a malých dvorkov pre hydinu obitých plechom, plavecký bazén, rekonštruovaný kostol sú nezabudnutelné. Vstupné dobrovolné, cca 2 US$, viz foto. Ak máte trochu času, je chyba neísť 7/10.
Gigante de Atacama - najväčšie zobrazenie ludskej postavy, osamelý veterán minulosti, hladí na vás sám, bez zbytočných svedkov,  nachádza sa asi 2 km od cesty, na západnom svahu, na južnom sú zo dva nezretelné geometrické obrazce a snáď opica. Doprava stopom je určite na dlhšie lakte, o autobuse ani nehovorím, kým máte auto netreba váhať. Pri pohlade na hranatú hlavu a mimozemské oči máte pocit, že Deniken mal predsa len pravdu. 5/10. viz foto
Pintados - Málo navštevovaná archeologická lokalita, asi 6 km od Panamericany v dĺžke ďalších asi 1,5 km, popis LP velmi zodpovedá skutočnosti. Po vlastnej linke sa dostanete autobusom, ktorý vás vyhodí na odbočke, potom peši, alebo vás niekto zvezie, najlepší čas je poobede, viditelnosť pred obedom. Napešo v tom teple môže byť záležitosť dosť vyčerpávajúca, pokial máte auto, návšteva je velmi príjemná a dych záhadných obrazcov pocítite naplno 6/10. viz foto.

Osorno vn. - vulkán Osorno (2661 mnm) je bezohladne podmanivý a nevyhnutne lákajúci, jedna vec je naň pozerať cez jazero LLanquihue, druhá stáť na jeho vrchole pod plechovou oblohou. Napriek tomu, že som mohol zažiť to druhé, uspokojil som sa, lebo s vodcom stojí jednodňový výlet z Puerto Varas (asi 12-14 hodín šlapania od lanovky, ktorá je vo výške cca 1500 mnm) asi 330 US$ (150.000 C$) - kým je človek sám, niečo menej pri skupine (120-130.000 C$),v žiadnom prípade sa suma nedelí počtom zúčastnených,  nezáleží  či máte vybavenie, a cenu nezjednáte!! Výlet k stanici lanovky stojí cca 25 US$. Viz mapa, foto. Neodporúčam ísť na vlastnú päsť, kým nie je človek horolezec, počasie býva nestále, región má 5000 mm zrážok ročne, jednoznačný chodník vraj chýba a stúpnie je miestami 60°. Pokial  nájdete aj cestou späť pod modrou oblohou, určite 10/10. Viz foto.

Chachani - 6057 m. - dominanta Areqipy, údajne najlahšia šesťtisícka v Peru. Pokial je to vaša prvá, nedajte sa pomýliť, aj keď základný tábor je vo výške asi 5200 mnm. Kopec je prekrásny a túra je zážitok, dá sa teoreticky realizovať i za jeden deň (po vlastnej linke, čo ale vôbec neodporúčam), pohodlný a nie drahý je dvojdňový výlet (65-70 US$ na osobu už pri dvoch), výbava je v cene - včetne topánok, stanov, cepínov, mačiek. Cesta jeepom (na osobný taxík zabudnite) z Arequipy trvá asi 2 hodiny, je však nepopísatelná, hlavne v koncovej časti pod táborom. Vyráža sa ráno o 8-9.00 h, následne krátky výstup do základného tábora, asi 1/2 až 1 hodina, poobede oddych. Ráno sa vyráža skoro, asi o tretej, cesta nahor trvá asi 5 hodín, keď nemáte problémy s aklimatizáciou a nechcete prísť hore ako tí Holanďania. Rekord je tuším 1,5 hodiny. Cesta ide dolava hore žlabom do sedla, odtial na južnú stranu kopca s výhladom na nočné svetlá Arequipy, traverz Fatimy, potom na sever smerom do sedla, asi v polovici odbočiť na západ na Angel, nie však na vrchol, v polovici  traverz do sedla pod Chachani. Odtial napriamo nahor.  2. marca 2006 som mal cestu komplet v snehu, traverzy nie sú ťažké, nie sú však vhodné pre malé deti a tehotné ženy. Mačky a cepín potrebné. Cesta nadol nie je o moc lahšia ako hore, traverzy a stúpania dajú zabrať najmä psychicky, pokial si človek myslí, že pôjde len dolu kopcom. Zhora, ak nie je opar, musí byť nádherný výhlad - Ampato ináč pôsobí dosť nezretelne.  Cestovných kancelárii v Arequipe je vela, na ulici pri katedrále, aj večer iste niečo nájdete, môže to chvílu trvať. El Misti je iná dobrá volba, cena podobná, len viac šlapania v suti. Nástup na Misty je len v cca 3500. Kaňon Colca - druhý najhlbší na svete - je cez agentúru vždy na dva dni, na jeden len lokálnym busom skoro ráno, ale je to vela naháňania a málo zážitkov.  Chachani - pokial ste v pohode a nepreklínate únavu a koncentráciu kyslíka, tak 9/10. Viz foto.

Titicaca - pokial chcete navštíviť Isla del Sol - z Copacabany stojí loď 1,5 US$. Všetky agentúry vyrážajú ráno o ôsmej do Challapampa, kde má človek asi jednu hodinu, potom späť, druhá plavba tiež kolektívne o jednej, tá ide ale len na Escalera del Inca , späť ste o piatej, posledný autobus do La Paz ide o šiestej. Súkromná plavba z Copacobany stojí cca 22 US$. Taxík na Yampupata sa dá zjednať na 14 US$, loď odtial tarifne za 7.5 US$. Zjednávať môžete ale bez úspechu - tarifa je tarifa. Bolívijci rozhodne nemajú obchodného ducha. Na Isla del Sol som za hodinu pešo navštívil Escalera del Inca a Pilko Kaina, ale neskúšajte to krátko po prílete do La Paz, nevolnosť vám skazí spomienky na tak magické miesto. Ideálne je ísť ráno na ostrov a druhý deň poobede späť, sú tam krásne pláže, zákutia, kopčeky a ruiny, kde budete úplne sami. Z Copacobany na hranicu stojí taxík na 7 km asi 2 US$, hranica je bezproblémová, taxík do Yunguya, čo je asi 2 km 1/3 US$, odtial do Puna 1,5 US$, cesta trvá asi 1,5 h lokálnym busom. Pokial zoberiete dialkový bus, je to drahšie, pohodlnejšie, ale trvá to aj o 1-2 hodiny dlhšie. Z Puna na Sillustani chodia agentúry len poobede, s návratom večer, taxík stojí cca 20 US$, lokálna doprava - viz LP, treba ale šlapať. Z Puna na Floating Islands začínajú chodiť lode až okolo ôsmej, privátna jazda stojí 13 US$ dokopy, na menej sa nezjednáte. Na ostrovoch za 3 US$ dokopy sa preveziete na trstinovom člne.  Viz foto. Miesta sú úžasné, keď si dáte trochu času - tak 8/10.

Nazca - legendárna planina s obrazcami a hrobkami v Peru. Stretol som Holanďanov, ktorí si síce zaplatili Inca trail na Machu Picchu za niekolko sto dolárov, potom ale chceli ušetriť a šli na vyhliadkovú vežu nad troma obrazcami, miesto vyhliadkového lietadielka. Podla mňa určite neušetrili. Vyhliadkový let je velký zážitok, a aj keď nebudete pri tom vracať (moc si ale neverte) - určite na neho nezabudnete. Agentúr je vela, mimo sezóny netreba rezerváce deň vopred. Treba zjednávať, dlhší let s obrátkami nad figúrami stojí vo februári  40-45 US$, priamy 35 US$. Niekedy sa dlhšie čaká, kým príde na vás rad a vzlietnete. Odporúčam neraňajkovať, dať si Torecan s Deganom alebo Ganaton. Cementario Chauchila sa naozaj oplatí navštíviť, najlepšie po nazcanských obrazcoch a najlepšie cez agentúru - niektorí sprievodcovia, aj keď nevedia anglicky, majú velký talent a trpezlivosť vysvetlovať, cena 10 US$. Viz foto. Aj keď ešte večer chytíte autobus do Arequipy alebo Cuzca, kvôli nevolnosti z letu "len"  8/10.


Cuzco - netreba nikomu bližšie predstavovať a popisovať, tu poviem len, že prístupnosť kostolov môže byť náhodnou záležitosťou, na ruiny za Cuzcom je najlepšie ísť na koni (9 US$ ak ste sám + 12 US$ vstupné na 4 ruiny), keď pôjdete neskôr poobede, manévrovním sa dá vyhnúť kontrolám, v nedelu si turistický lístok nekúpite ani v office, večer je mesto preplnené gringami, čo si hovoria cestovatelia a atmosféra pripomína reštaurácie a bary na  Michalskej (aj keď varia skvele). Velkú kukuricu si treba dobre osoliť, pevnosť Sacsayhuamán je velmi príťažlivá aj večer, pri nočnom osvetlení. Viz foto. Aj keď nestihnete Machu Picchu tak 7/10.


Tupiza - v Bolívii - je naozaj prekrásne miesto, nie však mesto!, aj keď okolitá scenéria vám dovoluje ho nevnímať tak obyčajne. Výlety do okolia po krajine Butch Cassidy a Sundace Kidda na koni sú naozaj senzačné, robí ich viac kancelárii, nájdete niečo určite aj to ráno, keď máte naponáhlo a spoznáte bolívijský vidiek, chudobu a pohostinnosť. Kraj je neuveritelne farebný, kone pokojné, zvykne si aj ten, čo na koni nesedel, ak sa nebojí, ale aj vodič sa pri cvale dosť často drží vzadu za sedlo, tak pozor!   Dá sa ísť na jedno až štvordňové výlety, nielen na koni, aj jeepom, ale keď prašnou cestou precválate dedinou z hliny okolo učupených dobrákov,  dáte 8/10. Viz foto.


NP Lauca - na samom severe Chile - oblasť som navštívil mimo sezóny, výstupy na Sajamu, Payachates vôbec neodporúčali kvôli množstvu snehu, riziku búrok a nestálosti počasia. Z Arici len jedna spoločnosť z oblastného terminálu vás odvezie za  12 US$ a nepreplácate cestu do La Paz (20 US$). Do Parinacoty pôjdete najsôr pešo, doprava je totiž velmi riedka (4 km). Na kopec za dedinou sa dá vyjsťza 3-4 hodiny, keď je človek už trochu aklimatizovaný. Späť na hlavnú peši, môžno vás niekto za bakšiš odvezie. Autobusy do Bolívie tým, že vyrážajú ráno, poobede nechodia, stopovanie vôbec nemusí byť rýchle, tirák vás zoberie len s velmi malou pravdepodobnosťou!  Hranica sa zatvára o desiatej. Viz foto.  Na Payachates treba ísť zásadne z dediny Sajama v NP. Tam vás odvezie niekto len s velkým šťastím, v dedine sú dve autá, z toho jeden mikrobus so šoférom Césarom, ktorý funguje ako taxík za paušálne sumy. Dá sa telefonicky objednať v dedine, číslo neviem, inak to je cca 7 km od križovatky Lagunas, a stojí to dokopy 5 US$, k termálnemu prírodnému bahnitému jazierku, ktoré je úžasné 3 US$. Spiatočná cesta pod Payachates k nástupu stojí 80 US$. Obe dedinky sú malebné a učupené, s prekrásnymi výhladmi, lamami a kostolíkmi (najmä ten v Parinacote). Viz foto a mapa okolia Sajamy. Keď je aspoň premenlivá oblačnosť a nejdete hore - 7/10.


Licancabur - 5916 m. - je absolútne úžasný, aj keď je už dávno po Inkoch, čo tam pred nami chodievali. Je to highlight Atacamy na bolívijsko-čílskom pomedzí, po ktorom treba siahnuť, aj keď si človek myslí že je to nemožné. Pokial ste aklimatizovaný a idete ešte  pomalšie než zvyčajne, tak to nie je až taký problém, kto je ale v Atacame prvýkrát a vlastne náhodou, bude sa mu o ňom po návrate ešte dlho zdať. Najlepšie a nie drahé, je vziať si vodcu menom Eusebio Saires, ktorý vás za 30 US$ zoberie hore, 40 US$ stojí auto na nástup, teda 70 US$ dokopy pre 1-6 ludí - to zažijete len v Bolívii!! (Zo San Pedro de Atacama v Chile stojí 1,5 dňový výlet na Licancabur asi 150 US$, Lascar na jeden deň asi 160 US$, San Pedro vn. asi 350 US$ 3 dni, Llullaillaco asi 450 US$). Za Laguna Verde je stará ubytovňa a 500 m ďalej nová s reštauráciou, tam sa Eusebio poobede alebo večer pohybuje. Vyráža sa cca o 4.00 z nástupu, cesta nahor trvá cca 7 hodín,  cesta späť je dolu suťou žlabom velmi rýchla - cca 3 hodiny. Výhlad z hora netreba popisovať, viz foto, keď prídete poobede jeepom zo salaru, nedajte sa odradiť lejakom, ráno je vždy pekné a bez vetra. Výbavu nepotrebujete, hore je cca -5 doobeda,  prakticky bezvetrie, Eusebio to zvláda v šuštiačke, ušanke a pytlíkom koky.  Aj v lete však môže dosť nasnežiť. Dá sa ísť aj bez vodcu. Na hranicu vás Eusebiov šofér zoberie, ďalej je to ale problém, jeepy chodia masovo v 3 dňových intervaloch, autá a jeepy z Chile len náhodile, hlavná hradská z Argentíny je ďalších 7 km, tam už stopa určite chytíte.  Aj keď to nie je šesťtisícka, a únava je neprekonatelná, vrchol je vrchol, 10/10.