Doprava: Aconcagua leží na hlavnej trase Mendoza - Santiago do Chile, najfrekvetovanejšom prechode medzi Argentínou a Chile. Mnoho diaľkových liniek tadial prechádza, štandardne si však účtujú plnú sumu až do Santiaga alebo Valparaisa. Jedna spoločnosť zabezpečuje lokálnu dopravu do Puente Inca, prvý autobus ide okolo šiestej, potom o deviatej, potom až poobede, pravidelne mešká cca 15 minút pri odchode. Cesta trvá 3 hodiny, autobusy sú plné, lístky kúpiť vopred! Stopovať sa dá, ale je to nezmysel. Späť z Puente Inca ide posledný autobus o pol desiatej, ostatné neviem.
Vybavenie: Samozrejmosťou je komplet termoprádlo i bielizeň, komplet fleece (200g), vlnené ponožky, ťažké topánky, fleecové rukavice + membránové (palčiaky ak sa dá), kukla, výborný je klobúk. Požičovní v Mendoze je viac, v tej na hlavnej ulici na 20 dní (menej zabudnite) stoja mačky 30, skelety 40, páperka 30 dolárov. Bomby na závitovú kartušu (MSR) 250 ml stojí 5 dolárov, určite sa dá zohnať aj nezávitová. Mačky požičiate aj na svahu, rátajte 30-50 dolárov, cepín, páperka by sa dala tiež, topánky len so šťastím, ak niekoho prehovoríte a vezmete mu boty.
Pokial nenasneží, dá sa i bez mačiek, možno za  cenu väčšej namáhavosti, ja som ich nasadil asi na 1000 m medzi cca 6500-6650 m. Keď som však odchádzal, nasnežilo od 4500 nahor 20-50 cm. Ak sa dá, mačky mať. Ak sa nedá, dá sa skúsiť aj bez nich. Na zostup mačky netreba ani v snehu. Mačky sú dôležitejšie ako cepín. Aké býva počasie a teploty možno pozrieť na internete. Najdôležitejší je však vietor. Otázka plastových topánok je najťažšia. Ja som mal Planika Comtec , zostupoval som 4 hodiny v snehu, nemal som problém. Niektorí v skeletoch problémy mali. Nie sú podľa mňa nutné pri dostatočnej triezvosti, tak či tak treba mať varič s bombou na zohrievanie po ceste. Keď vám začne byť zima na prsty, len ťažko vás to samo prejde cvičením, nohy zohriať varičom. Ponožky samozrejme s vlnou, menej je niekedy viac. Ak je zima naďalej, neriskujte amputácie. Sú časté. Ak nemáte skelety, topánky cez noc dať do spacáku. Páperka má zmysel podla mňa len pri výpravach v každom počasí. Keď sa šlape nahor je teplo, dole sa dá utekať i pri zhoršení počasia. Rukavice palčiaky sú vždy lepšie, ja som nemal, kukla je nevyhnutná, za hodinu vás odrazené svetlo od snehu spáli. Na vrchole som bol v pohode len v komplet termopradle, plátených nohaviciach, tričku a košeli!! To ale nefúkal vietor aj keď bolo zamračené.
Voda: V Confluencii voda obsahuje príliš veľa minerálov a môže robiť problémy, odtiaľ kúsok za riekou je dobrý potok, v základnom tábore je dobrá voda, vyššie nie je. Snehu po okolí je vždy dosť na topenie. Na jednu 250 ml plynovú  bombu natopíte minimálne 6-7 litrov i v tej výške (plynový varič horí perfektne aj v 6300 mnm), čistiace tablety netreba, používa ich málo ľudí, v Mendoze ich zoženiete len ťažko. Vodu na noc dať do spacáku, lebo do rána zmrzne!
Jedlo: v základnom tábore stojí polievka 2 doláre, komplet menu 8 dolárov. V Puente Inca sa niečo nakúpiť dá, ale nespoliehať sa na to. Zásoby treba nabrať, ale nechutenstvo má prakticky každý, neberte ovsené vločky, ale niečo chutné!! Tuniak alebo pašteka... to je strašné. Nenakupujte v Carfoure v Mendoze, majú tam len tuniaka! Potom zbláznite!
Cesta: perfektú mapu mám stratenú v batožine, takže z čísel len čo si pamätám. Puente Inca je 2700 m, odtial vstup je 4-5 km, Confluencia ďalších 10-11 vo výške 3300 m. Základný tábor (4300 m) je dlhou dolinou nahor, na konci prah s hlavným stúpaním asi 23-25 km. Ďalej je to hlavne stúpanie, ciest je vela (hlavne medzi Nidom a Independenciou), všetky idú na hor, žiadna nie je značená, problém môže byť pri zostupe v zlom počasí. Canada v 5000 m, asi 2-3 h, Nido de Condores 5500 m asi ďalšie 2-3, v Cambio pendiantes býva tiež pár stanov. Berlin v 5960 m je asi 2 h, cestu je dobré večer si vybehnúť. Z Nida štart aspoň o 4,00 h. Nutnosť mačiek závisí od množstva snehu, principiálne nikde však nebýva ladovec, či lad, s mačkami sa po snehu (ktorý sa v Canalete drží práve na cestičke) ide rýchlejšie a bezpečnejšie. Pozor však na úsek za Canaletou, kde sa cesta stáča vľavo - chodník neplní svoju funkciu, je to čistá suť a lezenie po skale. Extrémne vyčerpávajúce a treba spomaliť! Cesta dole je vždy veľmi rýchla, keď viete ako na to, podšmykovanie v skalných sutiach je nenáročné a "odsýpa" to ozaj rýchlo) a nie je sneh nebezpečný na šmyknutie. Cesta z Nida na vrchol mi trvala 9,5 hodiny, ešte Canaletu som išiel dosť rýchlo, suť ma dostala.
Bezpečnosť: V Base campe je lekár, prehliadka je "povinná", pri nízkej saturácii O2 vás nepustí ďalej. Vrtulník je v cene, zoberie vás do vstupu do parku, ďalej sanitka. V sezóne zvezú z Base Campu asi 10 ludí denne!! Ponechané veci (vynášky jedla a vybavenia) medzi skalami vo vyšších táboroch mi nikto neukradol, aj v Base campe je všetko otvorené, telefón tam stojí asi 5 dolárov minúta (včetne vytáčania!).